10_vyhnatova

Sobotná prechádzka

Posted by

Zdravím priatelia, trasu sobotnej prechádzky 18.1.2020 stanovil Honzo OM7AHN. Ja som sa rád pripojil, lebo Kremnické Vrchy mám rád. Kde sme teda vlastne boli? Autom sme sa vyviezli na Skalku a pešo sme sa po hrebeni presunuli na Vyhnatovú a späť. Ale po poriadku.

Ráno okolo 7:45 zapínam vysielačku, prajem pekné ráno počúvajúcim a hlásim QRV. Balím veci do batoha a zháňam niečo v chladničke, čo by mi dalo energiu na celý deň. Medzitým sa hlási Honzo. Oznamuje že sa po mňa zastaví o 9:05. Výborne, času dosť, raňajky v kľude, varím čaj do termosky a už sa hlási Honzo že nasadajú do auta. Potvrdzujem pripravenosť a presúvam sa pred bytovku. V aute vedľa Honza sedí Zlatka, jeho mama, výborne bude sranda, nasadám a presúvame sa na Skalku. Cesta v pohode, nešmýkalo sa. Pohodlne parkujeme, berieme batohy a plní nadšenia vyrážame.

Hneď sa nám naskytol zaujímavý pohľad na vysielač, ktorý striedavo mizol a zase sa objavoval v mrakoch. Blížime sa k zjazdovke a hľa, lanovka v prevádzke, lyžiari hobľujú kopec, síce prd vidno ale lyžuje sa o 106. Prechádzame zjazdovku a vykračujeme na červenú značku. Za zjazdovkou Zlatka montuje turistické mačky (treba ich vyskúšať, sú nové). Ja ich mám v batohu, kopec nevyzerá zle, tak som frajer, zatiaľ to nepotrebujem, ja to dám aj bez toho. Schádzame dole a keď sa dostávame do lesa smer Via Feratta, zisťujem, že ak ďalej budem strúhať borca, tak si rozbijem hubu a vyťahujem klince na topánky. A zrazu že aká lahoda, už sa nešmýka. Pohodlne prechádzame zľadovatenou časťou a kukáme do „Jánošíkovej diery“. Áno dobre čítaš, ale nie je to tá diera ktorá ti hneď prišla na rozum. Je to diera v skale, majú tam natiahnuté lano pre lezenie. No zhodnotil som to tak, že mňa by z tade vyberali asi pajsrom. Nechávame dieru dierou a pokračujeme krásnym zasneženým lesom. Nikde ani živého tvora úžasný kľud a pokoj. Prichádzame na vyhliadku „Titanic“ kde sa rozhliadame po okolí a dávame spoločnú foto. No proste paráda. Vraciame sa naspäť na chodník a pokračujeme v ceste. Všade okolo nás je inovaťou pokrytý les a vyzerá to úplne úžasne. Sneh pod nohami je pevný a chodník je ako tak prešlapaný, postup je nenáročný. Prichádzame na Sedlo tunel, dávame krátku pauzu, fotím scenériu a hor sa k cieľu. Začíname stúpať na Vyhnatovú. Starý les sa mení na mladé stromčeky v ktorých je akoby vystrihaný tunel. Kedže mám na batohu pripnutý stožiar tak si sem tam po nejakom konáriku brnknem a zisťujem že tá inovať tam až tak na tých konároch nedrží. Fakt super osvieženie ale zatiaľ nič nepríjemné. Vylezieme z mladiny a vchádzame zase do lesa. Terén stúpa o čosi viac ale stúpa sa pohodlne. Zrazu len zadunela zem a po ohliadnutí, vidíme Zlatku ako skúma kvalitu a hĺbku snehu. Zradili mačky? Nieee, ale koreň trčal tam kde nemal. Veď to by sa v lese nemalo stávať. Po sebadiagnostike zhodnotila že všetky systémy sú funkčné a stúpame vyššie.

Juhú, sme tu, Vyhnatová, po menšej obhliadke terénu zisťujeme že je to úžasné miesto ale na vysielanie je to bieda. Okolo samé vysoké stromy. Tak hľadáme lepšie miesto tak aby sme neporušili podmienky SOTA a nachádzame miestečko skade by to hádam aj šlo. Prezliekam spotené tričko a Honzo skladá anténu, zapožičanú od Mira OM7AMA. Rozbíjame tábor, preberám funkciu inteligentného rotátora a… Honzo? Kde je sever? A Kde je Bystrica. Po určení správneho smeru sa ozýva reproduktor „OM7AHN, OM7AMA…..“, prvé spojenie, paráda Mirec synchronizácia na jednotku. Spojenia pribúdajú. Z Bratislavy Honzo obrdží report 59 čistá čitateľnosť, tak super. Darí sa aj prevádzač v BA otvoriť. Ide tiež naplno. Honzovi sa začína anténa hodne páčiť. Zlatka sa vracia po obhliadke okolia a po malom občerstvení, ma strieda pri rotátorovaní. Konečne vyťahujem čaj a lejem do seba niečo teplého. Honzo robí to isté v pauze medzi spojeniami. 12 záznamov v denníku, už sa nik neozýva a celkom začala byť zima. Doparoma, Robo kde si? Píšem SMS. Ešte pár výziev a padlo rozhodnutie. Zbaliť fidlátka a započať návrat! Zvesujem košeľu zo stromu, lámem ju a odkladám do vaku. Fakt je asi pod nulou a pot sublimovať nestihol. Malý doping v podobe cukru a bezpečne schádzame do Sedla tunel.

Cestou stretáme dve hodne komunikatívne turistky ktoré si ma splietli s vojakom, kedže stožiar trčiaci z batoha chybne identifikovali ako hlaveň pušky. Po krátkom rozhovore kto sme, čo sme a čo tam robíme sa lúčime a pokračujeme v zostupe.  Sme nad tunelom, tak prečo si ho aj neprejsť? S týmto nápadom sa vrháme do útrob sedla. Naspäť sa nám hore nechce, tak volíme jednoduchšiu trasu, síce tiež červenú ale nevedie hore na výhliadku Skalka. Vyliezame z lesa na zjazdovku a inak bezproblémová viditeľnosť sa mení na slušnú hmlu. Ale len na zjazdovke. Ako keby niekto dymovnicu zapálil. Čo tí lyžiari asi vidia? Prechod sa darí zatiaľ bez problémov ale na konci si samozrejme Honzo musí nájsť ľad a šusom hybáj dolu. O dobrých 5 metrov a v celkom slušnej rýchlosti sa mu darí topánkou zaryť do inak hladkej zjazdovky a uf. Zastavil. Trocha adrenalínu na koniec nie je zlé.

Vraciame sa na parkovisko a… Na skle nás čakal oznam od mestskej polície Kremnica o dopustení sa priestupku. V tom prvotnom nadšení sme zabudli zaplatiť parkovné. Paráááda. Po telefonickom rozhovore s patričným orgánom sa vydávame hľadať stanicu mestskej polície do Kremnice. Sídlia pod poliklinikou. Ešteže mali poriadny pútač nad dverami, inak by sme to asi nenašli. Skúšame kľučku a zamknuté. Kde to má vlez? Obišli sme to a nič, tak ďalší telefonát že kde ich máme hľadať. A hľa po návrate k prvotnému nálezu sú dvere odomknuté. Otvoríme dvere a vchádzame do …. pivnice? Jedine mreže prezrádzali že sme asi správne. Zvoníme na zvonček a mreža sa odomyká. Ďalej to už išlo výborne. Milá slečna alebo pani za okienkom nám vysvetlila že si treba všímať tabule a to parkovné je lacnejšie ako pokuta ale všetci sme mali dobrú náladu a teda aj pokuta bola akceptovateľná. Nejdem pre istotu písať výšku sankcie myslím že to nie je potrebné, ale týmto sa chcem poďakovať službukonajúcej príslušníčke, za zhovievavosť.  Ďakujeme a nabudúce si samozrejme dáme pozor. Ďalej sa už nič zaujímavého nestalo, snáď len foto nálezu na policajnej stanici, ktoré nájdete ako bodku za týmto príbehom.

A ozaj, Honzo, Zlatka ďakujem za možnosť sa ísť potúlať s vami bola to fakt sranda.

OM7AKU 73

Share This: